Ak by ste mali menovať najodolnejšieho tvora na planéte Zem, možno by vám napadol šváb, krokodíl alebo nejaká baktéria. Pravda je však oveľa bizarnejšia a – povedzme si úprimne – aj roztomilejšia. Volá sa Tardigrada, no svet ju pozná pod prezývkami „vodný medvedík“ alebo „pomalochod“.
Tento mikroskopický tvor, menší ako zrnko maku, je najväčší „drsňák“ na planéte. Je to v podstate superhrdina zo skutočného sveta, ktorý sa smeje do tváre podmienkam, ktoré by zabili takmer čokoľvek iné, vrátane nás.
A čo je na tom najlepšie? Pravdepodobne ich máte milióny priamo na svojom dvore.
Kto sú títo nezničiteľní „medvedíkovia“?
Predstavte si miniatúrneho, bacuľatého medveďa s ôsmimi nohami, ktoré sú zakončené malými pazúrikmi. Presne tak vyzerajú tardigrady pod mikroskopom. Sú to drobné bezstavovce (väčšinou merajú od 0,3 do 0,5 milimetra), ktoré sa nemotorne kolíšu, keď sa pohybujú – odtiaľ ich vedecký názov „pomalochody“.
Žijú prakticky všade. Nájdete ich v bahne na dne oceánskych priekop, na vrcholoch ľadovcov v Himalájach, v horúcich prameňoch aj v púšťach. Ich najobľúbenejším domovom je však obyčajný vlhký mach alebo lišajník. Kúsok machu z vašej záhrady alebo zo stromu v parku môže byť domovom pre tisíce týchto tvorov.
Za normálnych okolností si žijú svoj obyčajný život – jedia baktérie, riasy alebo iné mikroskopické tvory. Ich skutočná mágia sa však prejaví, keď sa podmienky stanú… nehostinnými.
Tajná zbraň: Kryptobióza
Tardigrady nie sú odolné preto, že by si veselo plávali vo vriacej vode. Sú odolné, pretože majú neuveriteľnú schopnosť „vypnúť sa“. Tento stav sa nazýva kryptobióza.
Keď prostredie prestane byť priaznivé (napríklad mach, v ktorom žijú, vyschne), vodný medvedík sa nezľakne. Urobí toto:
- Stiahne všetky nohy a hlavu do tela.
- Stočí sa do dokonalej malej guličky, ktorá vyzerá ako vysušená hrozienka (nazýva sa to „tun“).
- Vylúči takmer všetku vodu zo svojho tela (môže stratiť až 99 % vody!).
- Jeho metabolizmus sa prakticky zastaví – klesne na 0,01 % normálnej rýchlosti.
V tomto „zombie“ stave nie je ani živý, ani mŕtvy. Čaká. Môže čakať dni, roky, alebo dokonca desaťročia. A akonáhle sa k nemu dostane čo i len kvapka vody, v priebehu pár minút alebo hodín sa „rehydratuje“, rozbalí nohy a pokračuje vo svojom živote, akoby sa nič nestalo.
Čo všetko dokáže vodný medvedík prežiť?
Zoznam toho, čo tardigrady v stave „tun“ prežijú, znie ako scenár k sci-fi filmu. V laboratóriách ich vedci vystavili podmienkam, ktoré sú doslova mimozemské.
1. Extrémny chlad
Dokážu prežiť teploty klesajúce až k -272 °C. To je len jeden stupeň nad absolútnou nulou – najnižšou možnou teplotou vo vesmíre, pri ktorej sa zastaví všetok pohyb atómov.
2. Extrémne teplo
Nevadí im ani opačný extrém. Boli vystavené teplotám +150 °C, čo je ďaleko za bodom varu vody. Prežili.
3. Drvivý tlak
Vydržia tlak 6 000 atmosfér. To je šesťkrát viac, ako je tlak na dne Mariánskej priekopy, najhlbšieho miesta na Zemi. Takýto tlak by z človeka okamžite urobil placku.
4. Smrteľná radiácia
Vodné medvedíky dokážu odolať dávkam röntgenového a gama žiarenia, ktoré sú 500 až 1000-krát vyššie ako smrteľná dávka pre človeka. Je to vďaka tomu, že ich DNA má špeciálny ochranný proteín (prezývaný Dsup – „potlačovač poškodenia“), ktorý ju fyzicky obalí a chráni.
5. Prežili vo vesmíre (Naozaj!)
Toto je ich najväčší kúsok. V roku 2007 vedci z Európskej vesmírnej agentúry (ESA) umiestnili tardigrady na vonkajšiu stranu vesmírnej lode FOTON-M3 a vystrelili ich na obežnú dráhu Zeme.
Počas 10 dní boli tieto tvory vystavené tomu najhoršiemu, čo vesmír ponúka: tvrdému vákuu a priamej, nefiltrovanej kozmickej radiácii. Keď sa misia vrátila na Zem, vedci na „medvedíkov“ kvapli vodu. Nielenže ožili, ale mnohé z nich sa začali normálne rozmnožovať a mali zdravé potomstvo.
Sú to jediné známe živočíchy, ktoré dokážu prežiť kombináciu vákua a kozmickej radiácie bez akejkoľvek ochrany.
Čo sa od nich môžeme naučiť?
Tardigrady nie sú len biologickou kuriozitou. Sú kľúčom k neuveriteľným technológiám. Vedci skúmajú ich schopnosť prežiť vysušenie (anhydrobiózu), aby vyvinuli nové metódy na:
- Skladovanie vakcín a liekov (napríklad inzulínu) pri izbovej teplote, bez potreby chladenia.
- Konzerváciu ľudských orgánov určených na transplantáciu.
- Ochranu poľnohospodárskych plodín pred extrémnym suchom.
Takže keď sa nabudúce prejdete po vlhkom machu, spomeňte si, že pravdepodobne kráčate po miliardách najodolnejších astronautov na svete, ktorí len čakajú na ďalšiu kvapku vody, aby sa vydali na svoje mikroskopické dobrodružstvo.
Leave a Reply