Poznáte ten pocit. Je vám zima, alebo sa pozeráte na mrazivú scénu vo filme, alebo počúvate refrén tej najlepšej piesne na svete – a stane sa to. Po rukách a tele vám naskáču drobné hrbolčeky a chlpy sa vám postavia do pozoru. Je to „husia koža“.
Robí nám to spoločnosť odjakživa, no zamysleli ste sa niekedy, prečo tento reflex vôbec máme? Keďže už dávno nemáme kožuch ako naši predkovia, zdá sa to byť úplne zbytočné. A prečo, preboha, reagujeme rovnako na chlad ako na silný emocionálny zážitok?
Odpoveď je fascinujúcim pohľadom do našej evolučnej minulosti. Husia koža je v podstate echo z dávnych čias, ktoré náš mozog ešte „nezabudol“.
Čo presne je husia koža?
Vedecký názov pre tento jav je pilomotorický reflex. Každý chlp na vašom tele má pri koreni pripojený maličký sval, menší ako zrnko piesku, ktorý sa nazýva arrector pili (vzpriamovač chlpu).
Keď sa tento mikroskopický sval stiahne, potiahne za chlp tak, že sa postaví. Hrbolček, ktorý vidíte, je v podstate malý „kopček“ kože, ktorý sa vytvorí v mieste, kde sa sval stiahol. Je to úplne autonómny reflex, čo znamená, že ho nemôžete vedome ovládať.
Tento reflex sa spúšťa dvoma hlavnými spôsobmi: pri chlade a pri silných emóciách.
Dôvod č. 1: Vstavaný (dnes už nefunkčný) sveter
Toto je pôvodný a najlogickejší evolučný dôvod. Predstavte si nášho dávneho, oveľa chlpatejšieho predka. Keď mu bola zima, jeho telo spustilo pilomotorický reflex.
Postavenie všetkých chlpov na tele malo dva skvelé efekty:
- Vytvorilo izolačnú vrstvu: Postavené chlpy zachytili medzi sebou vrstvu vzduchu priamo pri pokožke. Tento „vzduchový vankúš“ sa rýchlo ohrial telesným teplom a slúžil ako dokonalá, prirodzená izolácia. Bol to v podstate vstavaný sveter.
- Smola pre nás: My sme o hustý kožuch prišli, ale reflex nám zostal. Dnes, keď je nám zima, naše telo sa stále zúfalo snaží aktivovať tento „sveter“, ale s tými pár chlpmi, čo máme, to už žiaľ nefunguje.
Dôvod č. 2: Vyzerajte väčší a desivejší!
Druhý dôvod súvisí s reakciou „bojuj alebo uteč“ (fight or flight). Videli ste niekedy mačku, ktorá sa zľakne? Naježí srsť, aby vyzerala väčšia a hrozivejšia pre predátora.
Presne toto robili aj naši predkovia. Keď čelili hrozbe (napríklad šabľozubému tigrovi), ich telo zaplavil **adrenalín**. Tento adrenalín nielen zrýchlil tep a pripravil svaly na útek, ale tiež okamžite aktivoval svaly arrector pili. Naše telo sa naježilo, aby sme vyzerali väčší a odstrašujúcejší.
Opäť, nám zostal len reflex. Keď sa dnes pozeráme na horor a príde desivá scéna, adrenalín sa nám vyplaví rovnako. A hoci to už nikoho nevystraší, chlpy sa nám stále postavia.
Záhady vyriešená: Prečo máme husiu kožu pri hudbe?
Toto je tá najzaujímavejšia časť. Prečo sa nám to stáva pri počúvaní silnej piesne, sledovaní dojímavej scény alebo pri pocite hrdosti? Je to preto, že náš mozog je trochu „pobláznený“.
Adrenalínová dráha „bojuj alebo uteč“, ktorá slúžila na prežitie, sa v modernom človeku prepojila aj s inými silnými emóciami. Váš mozog nedokáže úplne rozlíšiť medzi „Bojím sa!“ a „Toto je absolútne úžasné!“. V oboch prípadoch ide o extrémny emocionálny vrchol.
Keď počúvate hudbu a tá sa stupňuje do momentu, ktorý vás emočne zasiahne, váš mozog to vyhodnotí ako udalosť hodnú adrenalínu. Spustí sa rovnaká prastará reakcia: bum, husia koža. Tento jav má dokonca neoficiálne meno: frisson (francúzsky „záchvev“ alebo „triáška“).
Husia koža je teda krásny a zbytočný pozostatok z našej divokej minulosti. Je to pripomienka, že aj keď sedíme v teplej obývačke, naše telo stále reaguje podľa tisíce rokov starých inštinktov.
Pri akej pesničke alebo filme naskakuje husia koža vám? Podeľte sa v komentároch!
Leave a Reply