Záhada Alžbety Bátoriovej: Krvavá grófka alebo obeť sprisahania? -

Žiadna postava slovenskej (a uhorskej) histórie nevzbudzuje toľko hrôzy, fascinácie a debát ako ona. Alžbeta Bátoriová (1560 – 1614), Čachtická pani. Jej meno je zapísané v Guinessovej knihe rekordov ako meno najplodnejšej masovej vrahyne v dejinách ľudstva. Legenda o nej inšpirovala stovky kníh a filmov, vrátane príbehu o Draculovi.

Jej príbeh je však oveľa komplikovanejší. Bola skutočne sadistickým monštrom, ktoré sa kúpalo v krvi panien, aby si zachovalo mladosť? Alebo bola neuveriteľne bohatou a mocnou vdovou, ktorá sa stala obeťou politickej hry a chamtivosti mužov okolo nej?

Poďme oddeliť mýty od znepokojujúcich faktov.

Kto bola Alžbeta Bátoriová?

Alžbeta sa narodila do jedného z najmocnejších a najbohatších rodov v Uhorsku – Bátoriovcov. Jej rodina ovládala rozsiahle územia (vrátane Transylvánie) a jej bratanec bol poľským kráľom. Bola extrémne inteligentná, vzdelaná a hovorila plynule viacerými jazykmi (maďarsky, latinsky, nemecky, grécky), čo bolo v tej dobe pre ženu výnimočné.

V 15 rokoch sa vydala za Františka Nádašdyho, známeho ako „Čierny rytier“, obávaného bojovníka proti Turkom. Spolu mali niekoľko detí a spravovali obrovské majetky, ktorých centrom sa po smrti manžela (v roku 1604) stal Čachtický hrad.

A práve po smrti manžela, keď sa Alžbeta stala jedinou paňou svojho impéria, sa začali šíriť desivé zvesti.

Mýtus vs. Realita: Kúpala sa v krvi?

Začnime tým najznámejším. Príbeh o tom, ako sa Alžbeta kúpala vo vani plnej krvi mladých dievčat, aby si zachovala krásu a mladosť, je takmer určite čistý mýtus.

Táto legenda sa objavila až viac ako 100 rokov po jej smrti. V žiadnom z dobových svedectiev, výpovedí ani v obžalobe sa kúpanie v krvi nespomína. Je to folklór, ktorý sa k jej menu pridal neskôr, pravdepodobne preto, aby bol jej príbeh ešte desivejší.

Realita, ktorá vzišla z vyšetrovania, je však sama o sebe dosť hrôzostrašná.

Vyšetrovanie a desivé svedectvá

Prvé oficiálne sťažnosti prišli od luteránskych kňazov, ktorým sa zdôverovali miestni obyvatelia. Fámy o miznúcich dievčatách z okolitých dedín sa doniesli až na kráľovský dvor. Palatín (najvyšší kráľovský hodnostár) Juraj Thurzo dostal v roku 1610 pokyn, aby vec prešetril.

Thurzovo vyšetrovanie zozbieralo viac ako 300 svedeckých výpovedí. Tieto výpovede nehovorili o kúpaní v krvi, ale opisovali scény brutálneho mučenia a vrážd:

Systematické bitie palicami, bičmi a žihľavou.
Pichanie ihlicami pod nechty a do citlivých miest.
Pálenie rozžeraveným železom a sviečkami.
Polievanie dievčat v zime studenou vodou na mraze, až kým neprimrzli o zem.

Počet obetí sa odhaduje od niekoľkých desiatok až po viac ako 650, čo je číslo, ktoré údajne spomínala jedna zo svedkýň.

Záhady a teórie sprisahania

Tu sa príbeh zamotáva. Hoci svedectvá znejú usvedčujúco, Alžbeta Bátoriová nikdy nebola postavená pred riadny súd.

Prečo? Pretože bola z príliš mocného rodu. Súdiť a popraviť Bátoriovú by bola pre Uhorsko obrovská hanba. Navyše, kráľ Matej II. dlhoval Alžbete a jej rodine obrovskú sumu peňazí. Ak by bola odsúdená za hrdelné zločiny, jej majetok by prepadol korune a dlh by bol „vymazaný“.

Práve preto mnohí historici veria v teóriu sprisahania:

Alžbeta bola mocná, nesmierne bohatá, ovdovená a nezávislá žena (navyše luteránka) v svete ovládanom mužmi a katolíkmi. Palatín Thurzo (ktorý mal na jej majetky tiež zálusk) a samotný kráľ mali silný motív, ako sa jej zbaviť, umlčať ju a rozdeliť si jej panstvá.

Je možné, že bola „len“ krutou zemepánkou (čo bolo v tej dobe bežné) a že svedectvá boli získané mučením jej služobníctva, aby sa dosiahol želaný výsledok?

Dohra: Väzenie v hradnej veži

Palatín Thurzo vyriešil situáciu „kompromisom“. Koncom roka 1610 vtrhol so svojimi vojakmi na Čachtický hrad. Alžbetiných pomocníkov (slúžky a dvorného trpaslíka) zatkol, odvliekol do Bytče, kde ich brutálne mučili a následne popravili upálením zaživa.

Samotnú Alžbetu, aby sa vyhol verejnému súdu, vyhlásil za „odsúdenú vlastnými činmi“. Dal ju zamurovať v jej vlastných komnatách na Čachtickom hrade. Nechali jej len malý otvor na podávanie jedla a vzduchu. V tomto luxusnom väzení strávila posledné štyri roky svojho života. Zomrela sama v auguste 1614.

Jej príbeh tak zostáva večnou záhadou. Bola sadistickou psychopatkou a najhoršou vrahyňou v dejinách? Alebo bola najmocnejšou ženou v Uhorsku, ktorá sa stala obeťou dokonalej politickej diskreditácie? Možno pravda leží niekde uprostred.