Priznajte sa. Pravdepodobne ste si zívli (alebo ste mali nutkanie) len pri prečítaní toho nadpisu. Zívanie je jeden z najzáhadnejších a najnákazlivejších ľudských reflexov. Robíme to všetci, robia to zvieratá, a predsa sa väčšina z nás mýli v tom, prečo sa to vlastne deje.
Je to nuda? Únava? Alebo nám chýba kyslík? A prečo, preboha, musíte zívať hneď po tom, ako si zívne niekto vo vedľajšej miestnosti?
Veda má konečne niekoľko fascinujúcich odpovedí. A stavíme sa, že kým dočítate tento článok, zívnete si ešte aspoň raz.
Mýtus č. 1: Zívame, lebo nám chýba kyslík
Toto je najrozšírenejšia teória, ktorú sme sa všetci učili. Znie to logicky: keď sme unavení alebo sa nudíme, dýchame pomalšie. V tele sa nám hromadí oxid uhličitý (CO2) a mozog nás donúti zívaním „vdýchnuť“ viac kyslíka (O2), aby to vyrovnal.
Problém? Je to takmer určite mýtus.
Vedci túto teóriu testovali. Nechali ľudí dýchať vzduch s rôznou úrovňou O2 a CO2. Výsledok? Ľudia, ktorí dýchali viac kyslíka, nezívali menej. A ľudia, ktorí dýchali viac CO2, nezívali viac. Táto teória jednoducho nesedí.
Skutočný dôvod: Váš mozog sa prehrieva
Najsilnejšia a najmodernejšia teória hovorí, že zívanie nie je pre pľúca, ale pre mozog. Je to v podstate vstavaná klimatizácia.
Váš mozog funguje ako superpočítač. A rovnako ako počítač, keď intenzívne pracuje (alebo je unavený), produkuje teplo. Aby fungoval optimálne, potrebuje si udržať ideálnu teplotu. Keď sa začne prehrievať, spustí sa program „zívanie“.
Ako to funguje?
- Natiahnutie čeľuste: Samotný akt zívania a masívne natiahnutie svalov okolo čeľuste prudko zvýši prietok krvi do hlavy.
- Hlboký nádych: Následný hlboký nádych (najmä ak je okolitý vzduch chladnejší ako vaše telo) ochladí túto krv.
- Ochladenie: Táto chladnejšia krv potom prúdi priamo do mozgu a zníži jeho teplotu.
- Funguje to u psov: Psy sú jedny z mála zvierat, ktoré „chytajú“ zívanie od ľudí. A výskum ukázal, že je oveľa pravdepodobnejšie, že pes zívne po svojom majiteľovi, než po cudzom človeku. Je to prejav prepojenia.
- Deti a psychopati: Deti začnú nákazlivo zívať až okolo 4. alebo 5. roku života – presne vtedy, keď sa u nich plne rozvíja empatia. Ľudia s poruchami empatie (napríklad s psychopatiou alebo autizmom) majú tendenciu zívať nákazlivo oveľa menej.
Leave a Reply