Písal sa november 1922. Egyptské Údolie kráľov, spálené slnkom a prekopané archeológmi, bolo považované za „vyčerpané“. Väčšina expertov verila, že všetky hrobky faraónov už boli dávno nájdené a vykradnuté v staroveku. Všetci, okrem jedného tvrdohlavého Brita.
Volal sa Howard Carter, archeológ posadnutý myšlienkou, že v údolí sa stále skrýva jeden zabudnutý faraón: mladý kráľ Tutanchamón. To, čo našiel, sa stalo najväčším archeologickým objavom 20. storočia a navždy zmenilo náš pohľad na staroveký Egypt.
Muž posadnutý hľadaním
Howard Carter nebol typický univerzitný archeológ. Bol to skôr umelec, ktorý sa vypracoval. Bol presvedčený, že Tutanchamón, „chlapec-kráľ“, ktorý vládol krátko a zomrel mladý, bol pochovaný v Údolí kráľov, ale jeho hrobka bola taká malá a bezvýznamná, že ju lupiči aj archeológovia prehliadli.
Jeho hľadanie financoval bohatý anglický šľachtic, **Lord Carnarvon**. Po piatich dlhých, drahých a bezvýsledných sezónach kopania v púšti, Lord Carnarvon v roku 1922 stratil trpezlivosť. Zavolal si Cartera a povedal mu, že toto je jeho posledná šanca. Buď niečo nájde túto zimu, alebo sa financovanie končí.
„Vidím úžasné veci“
Carter sa rozhodol staviť všetko na jednu kartu. Vrátil sa na miesto, ktoré už raz prehľadali – kúsok zeme pod zvyškami robotníckych chatrčí z čias Ramesseho VI. Veril, že ak je hrobka nedotknutá, musela byť rýchlo zasypaná a zabudnutá.
Dňa **4. novembra 1922** jeho robotníci narazili na kamenný schod vytesaný do skaly. Po odstránení sutiny sa objavilo schodisko vedúce nadol k zapečateným dverám. Na pečati bol znak kráľovskej nekropoly. Carter vedel, že je blízko.
Okamžite poslal telegram Lordovi Carnarvonovi do Anglicka: „Konečne som urobil úžasný objav v Údolí. Veľkolepá hrobka so zachovalými pečaťami. Čakám na váš príchod.“
O tri týždne neskôr, 26. novembra, stáli obaja muži pred druhými zapečatenými dverami. Carter urobil malý otvor, vsunul do tmy sviečku a nazrel dnu. Carnarvon sa ho netrpezlivo spýtal: „Vidíte niečo?“
Carter odpovedal vetou, ktorá vošla do dejín: „Áno. Vidím úžasné veci.“
Poklad, aký svet nevidel
To, čo videli, nebola pohrebná komora. Bola to len predsieň. Ale bola preplnená pokladmi, ktoré sa hromadili v chaose. Zlaté vozy, zdobené truhlice, sochy, alabastrové vázy, lôžka v tvare zvierat… Všetko zo zlata a drahokamov.
Hrobka bola malá, ale ako jediná kráľovská hrobka v Egypte **nebola takmer vôbec vykradnutá**. Zlodeji sa do nej v staroveku zrejme dvakrát vlámali, ale boli vyrušení skôr, ako stihli ukradnúť niečo veľké. Potom bola znovu zapečatená a zabudnutá na 3000 rokov.
Trvalo ďalšie tri mesiace, kým sa Carter a jeho tím prebojovali do samotnej pohrebnej komory. V nej našli obrovskú pozlátenú schránku. Keď ju otvorili, bola v nej druhá, menšia. A v nej tretia. A v nej štvrtá. Až v tej poslednej bol masívny kamenný sarkofág. V ňom boli tri rakvy v tvare múmie. Prvé dve boli z dreva pokryté zlatom. Posledná, tretia, bola vyrobená z **110 kilogramov čistého, rýdzeho zlata**.
A v nej, konečne, ležala múmia mladého faraóna Tutanchamóna, jeho tvár pokrytá najikonickejším artefaktom staroveku: zlatou posmrtnou maskou.
Legenda o „Faraónovej kliatbe“
Senzačný objav sprevádzala aj temná legenda. Médiá, hladné po príbehoch, začali hovoriť o „kliatbe“, ktorá postihne každého, kto naruší faraónov spánok.
Táto legenda explodovala, keď len päť mesiacov po otvorení hrobky **Lord Carnarvon náhle zomrel** v Káhire. Príčina? Uštipnutie komárom, ktoré si pri holení porezal, čo viedlo k smrteľnej otrave krvi.
Médiá šíleli. Tvrdili, že v momente jeho smrti zhasli všetky svetlá v Káhire a jeho pes v Anglicku zavyl a zomrel. Hoci väčšina z toho bol nezmysel, ľudia tomu chceli veriť. „Kliatba“ sa stala rovnako slávnou ako samotný poklad.
Pravda? Väčšina ľudí, ktorí sa na otvorení hrobky podieľali, žila ešte dlhé roky. Samotný Howard Carter, hlavný „vinník“, zomrel na rakovinu až o 17 rokov neskôr, v roku 1939. Jediná „kliatba“ v hrobke boli pravdepodobne toxické plesne a baktérie, ktoré sa tam za 3000 rokov nahromadili.
Objav Tutanchamónovej hrobky nebol dôležitý kvôli zlatu. Bol dôležitý, pretože nám po prvýkrát umožnil nahliadnuť do neporušeného pohrebného rituálu egyptského faraóna a dal tvár zabudnutému „chlapcovi-kráľovi“, ktorý je dnes slávnejší ako všetci mocní faraóni, ktorí vládli po ňom.
Leave a Reply