Je to jeden z najexplozívnejších reflexov, aké naše telo má. Prichádza náhle, s obrovskou silou a je takmer nemožné ho zastaviť. Hovoríme o kýchnutí. A s týmto reflexom sa spájajú dve veľké záhady: Prečo pri ňom musíme zatvoriť oči? A prečo niektorí z nás kýchajú ako na povel, len čo vyjdú na jasné slnko?
Poďme sa pozrieť na vedu, ktorá sa skrýva za týmto každodenným „Hapčí!“.
Časť 1: Prečo je nemožné kýchnuť s otvorenými očami?
Skúsili ste to niekedy? Ak áno, pravdepodobne ste zlyhali. Zatvorenie očí pri kýchaní je autonómny reflex, čo znamená, že ho takmer vôbec neovládame. Ale prečo?
Mýtus: Aby nám nevypadli oči
Najprv sa zbavme populárneho mýtu. Nezatvárame oči preto, aby nám ich tlak „nevystrelil“ z hlavy. To je mýtus. Aj keby ste teoreticky kýchli s otvorenými očami, sú príliš pevne uchytené vo vašej lebke svalmi a tkanivami, než aby sa im čokoľvek stalo.
Skutočný dôvod: Je to súčasť „programu“
Pravda je o niečo menej dramatická, ale viac fascinujúca. Kýchnutie nie je len o nose. Je to koordinovaná „vlnová“ reakcia celého tela, ktorú spúšťa váš mozog.
Predstavte si kýchnutie ako komplexný počítačový program, ktorý mozog spustí, aby vyčistil dýchacie cesty. Tento program zahŕňa:
- Hlboký nádych.
- Stiahnutie svalov hrudníka a brucha.
- Uzavretie hlasiviek.
- A ako súčasť tohto „balíčka“, aj príkaz na stiahnutie svalov očných viečok.
Vedci presne nevedia, prečo je zatvorenie očí súčasťou tohto programu, ale existujú dve hlavné teórie:
- Ochranný reflex: Kýchnutie vystrelí z vášho tela oblak kvapôčok a baktérií rýchlosťou až 160 km/h. Je možné, že mozog reflexívne zatvorí oči, aby zabránil týmto vlastným „vystreleným“ baktériám dostať sa okamžite späť do tela cez očné sliznice.
- Vedľajší efekt: Je tiež možné, že signál z mozgu, ktorý hovorí „Stiahni všetky svaly tváre a hrude!“, je jednoducho taký silný a všeobecný, že so sebou „strhne“ aj očné viečka, aj keď to pôvodne nemal v pláne.
Časť 2: Prečo kýchame pri pohľade do svetla? (Fotický reflex)
Ak sa vám toto stáva, nie ste sami. Ide o prekvapivo bežný jav, ktorý má aj vedecké meno: Fotický reflex kýchania. Niekedy sa vtipne označuje aj skratkou ACHOO (Autosomal Dominant Compelling Helio-Ophthalmic Outburst).
Postihuje to odhadom 18 až 35 % populácie a je to dedičné. Ak tým trpí jeden z vašich rodičov, je veľká šanca, že to budete mať aj vy.
Takže, prečo sa to deje? Teória „Skrížených drôtov“
Najpravdepodobnejšie vysvetlenie je, že ide o malý „glitch“ alebo „skrat“ v káblovom systéme vášho mozgu.
Predstavte si to takto:
- Kýchanie normálne spúšťa **trojklanný nerv (trigeminálny nerv)**. Je to obrovský nerv, ktorý má na starosti vnemy z celej tváre, vrátane nosovej sliznice. Keď ho niečo (peľ, prach) podráždi, pošle signál do mozgu: „Kýchni!“
- Videnie má na starosti **očný nerv (optický nerv)**. Ten prenáša signály z očí do mozgu.
U niektorých ľudí tieto dva hlavné nervové „káble“ vedú v mozgu extrémne tesne vedľa seba. Keď na sietnicu oka náhle dopadne jasné svetlo (napríklad vyjdete z tunela na slnko), očný nerv vyšle do mozgu extrémne silný elektrický signál. A pretože je tak blízko trojklanného nervu, ten signál „preskočí“ alebo „pretečie“ aj naň.
Trojklanný nerv si tento preskočený signál omylom vysvetlí ako podráždenie v nose. Okamžite pošle mozgu správu: „Niečo ma dráždi!“
Mozog odpovie: „Rozumiem, spúšťam program…“ A výsledok? Hapčí!
Naše telo je plné takýchto fascinujúcich reflexov a „glitchov“, ktoré sme zdedili. Sú pripomienkou toho, aký zložitý a občas aj trochu nedokonalý biologický stroj sme.
Stáva sa vám, že kýchate do slnka? Dajte nám vedieť v komentároch!
Leave a Reply