Ak bol záhadný zvuk „Bloop“ desivým hlasom z neprebádaných hlbín našich oceánov, potom je signál „Wow!“ jeho kozmickým ekvivalentom. Je to najslávnejší šepot, aký sme kedy zachytili z hlbín vesmíru – signál taký silný, taký dokonalý a taký záhadný, že na desiatky rokov definoval hľadanie mimozemskej inteligencie (SETI) a dodnes zostáva najväčšou nevyriešenou záhadou astronómie.
Toto je príbeh o 72 sekundách, počas ktorých ľudstvo možno nebolo vo vesmíre samé.
Čo sa stalo v noci 15. augusta 1977?
V srdci Ohia stál masívny rádioteleskop s prezývkou „Big Ear“ (Veľké ucho), patriaci Ohio State University. Jeho úlohou nebolo vytvárať pekné obrázky hmlovín, ale trpezlivo počúvať – skenovať oblohu a hľadať rádiové signály v rámci projektu SETI.
V tú noc bol na „smene“ astronóm Dr. Jerry Ehman. Jeho práca nebola sledovať oblohu v reálnom čase, ale o niekoľko dní neskôr analyzovať masívne zvitky počítačových výpisov. Väčšinou to bola monotónna práca plná náhodného vesmírneho šumu, reprezentovaného číslami 1, 2 alebo 3.
Potom však jeho oko spočinulo na niečom nemožnom. Uprostred oceánu jednotiek a dvojok svietila sekvencia písmen a čísel: 6EQUJ5.
Ehman tomu nemohol uveriť. V systéme teleskopu „Big Ear“ predstavovali tieto znaky intenzitu signálu. Čísla 1-9 znamenali nízku intenzitu, zatiaľ čo písmená A-Z predstavovali rapídne vyššiu. Sekvencia, ktorú videl, znamenala, že signál rýchlo zosilnel, dosiahol vrchol (písmeno „U“, čo bolo viac ako 30-krát silnejšie ako bežný vesmírny šum) a potom opäť zoslabol.
Ohromený Ehman schmatol červené pero, zakrúžkoval anomálnu sekvenciu a na okraj papiera napísal jediné slovo, ktoré vystihovalo jeho pocity: „Wow!“
Signál trval presne 72 sekúnd. To nebola náhoda. Bol to presne ten časový úsek, ktorý mal teleskop „Big Ear“ zameraný na jeden bod na oblohe, kým sa Zem otočila. Znamenalo to, že signál prišiel z hlbokého vesmíru, prešiel cez „zorné pole“ teleskopu a opäť zmizol.
Prečo bol tento signál taký výnimočný?
Vesmír je plný rádiových vĺn z pulzarov, kvazarov a čiernych dier. Prečo teda tento jeden signál spôsobil taký rozruch? Pretože mal všetky charakteristiky, ktoré vedci celé desaťročia predpovedali pre umelý mimozemský signál.
1. Správna adresa (Frekvencia)
Signál „Wow!“ bol zachytený na frekvencii približne 1420 MHz. Toto nie je náhodné číslo. Je to frekvencia, na ktorej prirodzene vibruje neutrálny vodík – najbežnejší prvok vo vesmíre. Vedci, ako napríklad Carl Sagan, dlho teoretizovali, že ak by sa vyspelá civilizácia snažila vyslať signál „Ahoj“ do galaxie, použila by túto univerzálnu „kozmickú vodnú nádrž“ (cosmic water-hole) ako frekvenciu pre maják.
2. Cielený a „čistý“ signál
Prírodné zdroje (ako hviezdy alebo hmloviny) vysielajú rádiový šum na širokej škále frekvencií naraz – ako keď pri rádiu počujete len syčanie. Signál „Wow!“ bol však extrémne úzkopásmový. Bol presne zacielený na frekvencii 1420 MHz. Takýto „čistý“ signál je veľmi ťažké vyprodukovať prirodzenou cestou, ale je to presne to, čo by ste urobili, keby ste chceli, aby bol váš signál čo najefektívnejší a najľahšie rozpoznateľný.
3. Extrémna sila
Ako už bolo spomenuté, signál bol neuveriteľne silný, oveľa silnejší ako akýkoľvek vesmírny šum v pozadí.
Signál prišiel zo súhvezdia Strelca (Sagittarius), z oblasti, kde nie sú žiadne významné hviezdy ani planéty.
Pátranie po odpovediach: Mimozemšťania alebo kométy?
Záhada „Wow!“ nie je v tom, čo sme počuli, ale v tom, čo nasledovalo: absolútne ticho. Hneď ako bol signál objavený, astronómovia obrátili „Big Ear“ späť na to isté miesto na oblohe. Nenašli nič. Skúšali to znova a znova. Neskôr sa pridali oveľa výkonnejšie teleskopy, vrátane Inštitútu SETI.
Signál „Wow!“ sa už nikdy nezopakoval.
To viedlo k trom hlavným teóriám, o ktorých sa dodnes vášnivo diskutuje:
Teória č. 1: Bol to mimozemský signál (E.T.)
Najvzrušujúcejšia možnosť. Mohlo ísť o silný maják z mimozemskej civilizácie, ktorý nás „omietol“ – podobne ako lúč z majáka na mori. Alebo sme mohli zachytiť jednorazovú správu či dokonca pohonný systém neznámej lode. Skutočnosť, že sa nikdy nezopakoval, je pre zástancov tejto teórie frustrujúca.
Teória č. 2: Išlo o pozemské rušenie
Mohol to byť odrazený signál z vojenského satelitu, tajného experimentu alebo dokonca komerčného vysielania, ktoré sa odrazilo od kusu vesmírneho odpadu? Problém je, že frekvencia 1420 MHz je medzinárodne prísne chránená. Akékoľvek pozemské vysielanie na tejto frekvencii je zakázané presne z dôvodu, aby nerušilo rádioastronómiu. Je nepravdepodobné, že by taký silný signál unikol odhaleniu.
Teória č. 3: Prírodný, ale vzácny jav (Hypotéza komét)
V posledných rokoch prišla najsilnejšia vedecká „protiteória“. Astronóm Antonio Paris v roku 2017 navrhol, že signál mohol pochádzať z masívneho oblaku vodíka, ktorý obklopoval v tom čase neobjavenú kométu (alebo kométy), ktorá práve prelietala sledovanou oblasťou. To by vysvetľovalo vodíkovú frekvenciu aj to, prečo signál zmizol (kométa odletela preč).
Táto teória má však stále problémy – mnohí vedci pochybujú, že by kométa dokázala vyprodukovať taký extrémne silný a zároveň úzkopásmový signál, aký bol zaznamenaný.
Nevyriešený odkaz signálu „Wow!“
Na rozdiel od záhady „Bloop“, ktorá bola nakoniec uspokojivo vysvetlená praskaním antarktických ľadovcov, signál „Wow!“ zostáva aj po takmer 50 rokoch oficiálne nevysvetlený. Je to najlepší kandidát na mimozemský signál, akého sme kedy zaznamenali.
Slávny výpis s Ehmanovým červeným krúžkom je dnes ikonou. Je to symbol nádeje, pripomienka toho, aký obrovský a neznámy je vesmír. Nezáleží na tom, či to bola kométa alebo volanie z iného sveta – na 72 sekúnd nám vesmír poslal záhadu, ktorú sa snažíme rozlúštiť dodnes.
A astronómovia stále počúvajú.
Leave a Reply